Počas horúcich dní by si na dehydratáciu mal dávať pozor každý, najmä športovci a ľudia pracujúci vo vonkajších priestoroch, no najohrozenejší sú seniori a deti. Seniori by si mali pitný režim strážiť, aby sa tak vyhli kolapsu či narušeniu biologických procesov v tele.
Až 50 – 60 % tela dospelého človeka tvorí voda. Máme ju v každej bunke, vo vode sa odohrávajú takmer všetky metabolické procesy, zabezpečuje nespočetné množstvo telesných funkcií. Naša krv je rovnako z podstatnej časti voda. Koľko by jej mal náš organizmus denne prijať a vedeli ste, že prijatím veľkého množstva tekutín nám hrozí opuch mozgu?
Najrizikovejšou skupinou sú starší ľudia
Rizikovou skupinou, u ktorých hrozí dehydratácia, sú geriatrickí pacienti. Ide zväčša o pacientov s viacerými chronickými ochoreniami, ktoré sa v kombinácii s nedostatočným pitným režimom môžu výrazne zhoršiť.
„Pocit smädu nie je vo všeobecnosti dostatočným dôkazom toho, či človek pije dosť tekutín. Zvyčajne ho pociťujeme až vtedy, keď má telo vody naozaj nedostatok. Starší ľudia pritom smäd cítia ešte menej, následkom čoho sú na dehydratáciu náchylnejší,“ vysvetlila primárka oddelenia dlhodobo chorých a riaditeľka nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Mina Bobocká.
„Starší ľudia smäd cítia ešte menej, následkom čoho sú na dehydratáciu náchylnejší.“
PhDr. MUDr. Mina Bobocká, MBA, MPH
Starší ľudia užívajú množstvo liekov, ktoré organizmus zaťažujú – často ich trápi vysoká hladina sodíka, užívajú lieky na odvodnenie. Kombinácia týchto faktorov môže viesť k dehydratácii. Odborníci odporúčajú seniorom nepiť tekutiny nárazovo, ale radšej menej a pravidelne. Je potrebné, aby vodu mali stále po ruke, obzvlášť, ak majú problém s pohybom.
Príznaky, že vaše telo volá po vode
Dehydratácia sa môže prejaviť napríklad suchými perami, tmavším močom, závratmi, bolesťami hlavy, únavou či podráždenosťou. Pri prehlbovaní stavu môže dochádzať k zníženej elasticite kože, zníženej tvorbe slín, sĺz a moču. Je možné pozorovať vpadnuté oči, zrýchlený pulz a môže nastať až dezorientácia a poruchy vedomia.
V ťažkých stavoch môže nastať i šok z nedostatku tekutín. „Ak príznaky dehydratácie neprechádzajú, prehlbujú sa alebo ide o vážnejší stav dehydratácie, je potrebný odborný lekársky zásah,“ radí RÚVZ.
Človek by mal vypiť aspoň dva litre vody denne. V čase najväčšieho slnečného žiarenia je treba zdržiavať sa v tieni, vhodné je ľahké, voľné a svetlé oblečenie, ktoré pomôže udržať telo v chlade. Podceňovať netreba ani nosenie klobúka a slnečných okuliarov. Posledným bodom je ochrana v podobe krémov s UV filtrom aspoň s ochranným faktorom 30. Krém treba nanášať približne každé dve hodiny.
„Mám vo zvyku pacientom poradiť, aby si ráno napustili fľašu vody, lebo si tak vedia ľahšie skontrolovať, koľko tekutín vypili. Vhodné je tiež konzumovať ovocie, zeleninu a polievky,“ odporučila Bobocká. Naopak, čierny čaj, káva či alkohol podľa nej dehydratáciu organizmu ešte viac podporia.
Všetkého veľa škodí
Netreba zabudnúť, že rovnako, ako prijímame a vydávame energiu, dochádza i k príjmu a výdaju vody. Dospelý človek s miernou fyzickou aktivitou v miernych klimatických podmienkach vylúči denne približne 2 600 ml vody. Vodu, ktorú vylúči, musí následne nejako získať späť.
Takmer všetkým notoricky známe „s ničím to netreba preháňať“ platí rozhodne aj pre pitný režim. Šesť litrov denne nie je množstvo, ktoré by sme my, obyčajní smrteľníci, bežne potrebovali. Tak výrazne zvýšený príjem tekutín bude možno potrebovať bežec v deň polmaratónu, inak je to však skôr na škodu než na úžitok.
Koľko litrov denne?
Koľko však vypiť, aby sme nešli do extrémov, ale pritom pokryli našu potrebu? Vodu strácame, aj keď nešportujeme, a je potrebné ju doplniť. Všeobecné odporúčanie hovorí, že dospelý človek by mal denne prijať 30 – 45 mililitrov tekutín na kilogram svojej hmotnosti.
Koľko mililitrov to predstavuje pre vás? Vynásobte svoju hmotnosť uvedeným číslom a zistíte približné množstvo tekutín, ktoré by ste mali denne prijať. Približné, pretože potreba tekutín sa ďalej odvíja od vašej fyzickej aktivity, aktuálneho počasia či zdravotného stavu.
Radšej pite vodu v menších dávkach než naraz veľké množstvo. Naše obličky si dokážu za hodinu efektívne poradiť s približne 0,7 – 1 litrom tekutín. Pri extrémne vysokých jednorazových dávkach potom hrozia až také nebezpečné problémy, ako je napríklad edém (opuch) mozgu.
Nezabúdajte na nasledovné:
- Treba piť častejšie v menších množstvách, napríklad každú hodinu pohár vody.
- Ráno po prebudení je vhodné vypiť 2 dcl vody pre rozbeh organizmu.
- Hlavné jedlo by sa nemalo zapíjať veľkým množstvom tekutiny.
- Obmedzte konzumáciu sladených limonád, kolových nápoj, ochutených nápojov, nektárov a džúsov. Ich nadmerný príjem je rizikový pre rozvoj obezity a iných zdravotných komplikácií, naviac, sladené nápoje podporujú vznik zubného kazu.
Text: TASR.sk, Zdravoteka.sk, Aktin.sk, RedakciaVdobrom.sk
Obrázky: Pixabay
Prečítajte si aj:
/WustenrotSlovensko
/wuestenrotslovensko
