V rozhovore s naším kolegom Mariánom sa dozviete, čo presne znamená inflácia, ako ovplyvňuje naše financie a každodenný život, ale aj to, prečo je dôležité nebáť sa investovania. Zároveň nám Marián vysvetlí, prečo je ukladanie peňazí „pod vankúš“ nevýhodné a ako nám investovanie môže pomôcť ochrániť náš majetok pred znehodnotením. Prečítajte si jednoduché rady ako zvládnuť ekonomické výzvy a pripraviť sa na lepšiu finančnú budúcnosť.
Ing. Marián Jasenák
Vedúci oddelenia treasury
Absolvent EU v Bratislave
25 ročná prax
Marián je v našej firme zodpovedný za:
Riadenie likvidity: Zabezpečenie dostatočnej hotovosti na pokrytie poistných plnení a prevádzkových nákladov.
Riadenie investícií: Investovanie poistného a rezerv do rôznych aktív (akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti) s cieľom dosiahnuť optimálny výnos a zároveň minimalizovať riziko.
Riadenie kapitálu: Udržiavanie dostatočnej kapitálovej primeranosti, aby poisťovňa splnila regulačné požiadavky a bola schopná absorbovať prípadné straty.
Riadenie rizík: Identifikácia, analýza a riadenie finančných rizík, ako sú úrokové riziko, kurzové riziko, kreditné riziko a trhové riziko.
V tomto rozhovore:
je moderátorom: Peter Stahl
odpovedá: Marián Jasenák
P: Všetci vedia, čo spôsobuje inflácia. Zaujímal by ma tvoj názor, ako by to vyzeralo, ak by sme žili vo svete s nulovou infláciou. Aké by to malo dôsledky na naše každodenné životy a spoločnosť ako celok?
M: Vo všeobecnosti hovoríme o tom, že je to nejaký nárast cien. Každý infláciu vníma veľmi subjektívne, pretože ľudia nakupujú rôzne produkty, niekto nakupuje mäso, niekto ho nenakupuje, lebo je vegetarián – čiže každý vníma infláciu subjektívne. Niekto nakupuje mlieko, niekto konečné produkty nevyhľadáva alebo má možno intoleranciu, takže je to veľmi individuálne.
Existuje metodológia, ktorá je stanovená v rámci Európskej únie, aby sa krajiny Európskej únie vedeli navzájom porovnávať. Inflácia sa počíta na základe spotrebného koša, respektíve porovnávajú sa ceny v nejakom spotrebnom koši, ale medzi jednotlivými krajinami sú rozdiely, čo v tom spotrebnom koši je zahrnuté a ktorý tovar má akú váhu podľa toho, čo sa v tej krajine predáva. Tento kôš je zostavený tak, aby vystihoval štandardné nákupy bežného obyvateľa.
O inflácii teda hovoríme vtedy, keď tieto ceny rastú, čiže vo všeobecnosti cenová hladina rastie nielen jednému produktu alebo jednému druhu tovaru.
Aby sme si vysvetlili, čo by to znamenalo, keby bola nulová inflácia, tak dobrý príklad je vysvetliť si to na tom, keby ceny klesali, čo predstavuje pojem deflácia. Ak si kúpim niečo dnes, respektíve ak si nekúpim niečo dnes a počkám možno týždeň, možno mesiac a kúpim si to potom, tak viem, že si to kúpim lacnejšie, čo by demotivovalo ľudí míňať peniaze a kupovať si tovar a akékoľvek produkty, pokiaľ by ich nevyhnutne nepotrebovali.
P: Takže by ľudia odkladali nákupy?
M: Samozrejme, potraviny a podobné veci každodennej potreby sa ťažšie odkladajú, ale iné služby či tovary sa odložiť dajú. Nehovorím o luxusných tovaroch alebo autách, ktoré človek kupuje raz za 10 rokov, ale sú to presne tie služby, ktoré vieš odložiť o jeden, dva mesiace. Napríklad návštevu kaderníka a podobné veci – dopyt po produktoch a službách by výrazne klesol.
Firmy by nemali motiváciu vyrábať, pretože by nevedeli, aké objemy vyrábať, nemali by garanciu toho, že sa ich produkty predajú a už vôbec nie to, že sa predajú s nejakým ziskom, pretože výrobca má tiež nejaké náklady na vstupe, ktoré vynaložil na kúpu surovín. Tým pádom má nejakú výrobnú cenu svojho produktu, do ktorej nabalí ešte ďalšie zložky plus réžia, vedenie firmy a tak ďalej. Podmienkou je zisková marža, lenže pokiaľ by sa produkty nepredávali, v obchodoch by ich cena išla stále dole. Produkty by sa predávali so stratou, čo by viedlo k tomu, že by ekonomika začala padať a klesať, pretože by sa prestali vyrábať produkty a ponúkať služby. Firmy, ktoré vyrábali produkty, alebo ponúkali služby by začali šetriť, prepúšťať a znižovať výrobu.
Tento stav by viedol k ekonomickej recesii. Tento stav je opakom toho, keď rastú ceny. Keby sme chceli mať nulovú infláciu a povedali by sme si, že by to bol krásny svet, keby ceny by nerástli, tak by to zároveň znamenalo, že by nerástli ani platy, čo by sa zamestnancom tiež nepáčilo. Možno by boli demotivovaní.
Nepáčilo by sa to ani súkromným podnikateľom, ani veľkým firmám, pretože by mali problém produkovať zisk a ďalšia vec je, že každá firma alebo podnikateľ by chcel rásť. Vždy sa začína z nejakého malého čísla, z malého objemu a následne by sme chceli ten objem a tie čísla zvyšovať, lebo aj na začiatku podnikateľ keď začína, častokrát začína so stratou, až následne, keď rozbehne svoje biznis a rozšíri svoju cieľovú skupinu, až vtedy naberie nejakú kritickú masu pre svoju produkciu či už je to služba, alebo produkuje nejaký tovar. Až vtedy začne zarábať. Zo začiatku je veľmi často tento podnikateľ stratový a podobne to funguje aj s firmami s tým, že firma je väčší kolos, zamestnáva viac ľudí, má možno väčšie počiatočné vstupné náklady a tak ďalej. Na rast je zameraný každý podnik, každý podnikateľ a pri nulovej inflácii by ten rast zrejme nenastal.
Druhá vec je, že aj pri výpočte inflácie alebo tom cielení inflácie na nejakú hodnotu je ťažké sa trafiť na presné číslo. Na to sú tu centrálne banky, ktoré cielene cielia na nejakú hodnotu inflácie, pretože väčšinou vo svojom mandáte majú udržiavanie cenovej stability či už je to Európska centrálna banka v Európskej únii, alebo je to FED v rámci Ameriky, anglická banka vo Veľkej Británii a podobne. Jeden z hlavných mandátov je cenová stabilita a tým, že oni všetky svoje kroky monetárnej politiky smerujú k tomu, aby tú cenovú stabilitu zabezpečili, je ťažké sa trafiť na presné číslo.
Z toho vyplýva, že ak by sa cielilo na nulu, tak by nastalo vysoké riziko, že by nakoniec došlo k deflácii, že by tie ceny klesali, čo by mohlo roztočiť deflačnú špirálu, ktorú som opisoval na začiatku. Toto je veľké riziko, tým pádom žiadna centrálna banka necieli na nulu. Prax ukázala a aj teória o tom hovorí, že nejaká úroveň inflácie je vlastne prospešná pre ekonomiku, pretože nám pomáha zvyšovať produkciu, inovácie a tak ďalej. Zároveň trošku tlačí na úspory na strane nákladov, tým pádom aj na inovácie. Čiže, istým spôsobom je to taká hybná sila a pomáha rozhýbať ekonomiku.
Dvojpercentná inflácia sa považuje za zdravú infláciu, ktorá ekonomike pomáha, ale zároveň jej neškodí, pretože keby bola príliš vysoká, tak je problém so spotrebou s míňaním. A s nízkou spotrebou v ekonomike hrozí pokles výroby, pokles produkcie a ponúkaných služieb, čo opäť zase spôsobuje recesiu.
P: Povedzme, že mám 20 € mesačne navyše, je to dosť na to, aby som začal s investovaním alebo by som si mal radšej šetriť do prasiatka?
M: Už 20 eur mesačne je zaujímavá suma, ale pri investovaní treba myslieť na to, že dôležitým prvkom je čas. Pokiaľ by sme tých 20 € chceli investovať na rok, tak 12 * 20 € je 240 €. Nie je ale reálne očakávať nejaké extra vysoké zhodnotenie. Ak by sme hovorili o investovaní na dlhšie obdobie, čiže dlhodobý investičný horizont, tak potom to samozrejme dáva zmysel.
Ak hovoríme o mladom človeku, ktorý nastupuje do pracovného života, začína zarábať a uvažuje už natoľko rozumne, že vie, že si musí šetriť na svoj dôchodok, pretože demografia nepustí a všetci strašia s tým, že na dôchodky nebude, lebo na dôchodky nie je už dnes. Ak si tento človek povie že, 20 € viem investovať, tak ako 20 až 25 ročný má pred sebou minimálne 40 rokov sporenia.
20 eur mesačne na horizonte 40 rokov vie urobiť veľmi veľké číslo už len tým, keď si prenásobíme 20 * 12 a jasné krát 40, dostávame vysoké číslo. Keď k tomu pripočítame, že tie peniaze dokážu zarábať pri pravidelnom investovaní a keď tie peniaze odtiaľ nevyťahujem, ani tie výnosy, tak vlastne hovoríme o zloženom úrokovaní, kedy už výnosy zarábajú na seba a prinášajú ďalšie dodatočné výnosy. Tak na horizonte 40 rokov je už 20 € mesačne zaujímavých.
P: Keď vidím tie výkyvy na trhoch, cítim sa ako na horskej dráhe. Mám sa týchto výkyvov báť, alebo je to len súčasť zábavy pri investovaní?
M: Záleží na tom, či hovoríme o nejakej tolerancii rizika, vzťahu k riziku, ktorý klient čo dokáže ustáť alebo uniesť, takže niekedy sa ťažko radí človeku, ktorý sa bojí akejkoľvek straty.
Výkyvy na trhu sú bežná vec a ktokoľvek by si pozrel vývoj akéhokoľvek aktíva či sú to akcie, dlhopisy, či by to boli komodity, zlato, striebro, meď, tak výkyvy na trhu vždy v minulosti boli a vždy aj budú. Samozrejme, na výkyvy bude citlivejší niekto, kto si sporí na dôchodok a má 2 roky do dôchodku. Tam ten človek bude citlivejší na výkyvy. Ak tesne pred dôchodkom dôjde k negatívnemu veľkému výkyvu, môže sa mu stať, že keď tie peniaze bude chcieť použiť, tak tie výkyvy trhy ešte nevyrovnajú.
V minulosti sa vždy stalo, že výkyvy boli dočasné a tie podkladové aktíva výkyvy vyrovnali a zarobili ešte viac ako predtým. Samozrejme, nie je žiadna garancia, že to tak bude navždy. Vždy sa môže niečo stať, kedy dôjde k veľkému výkyvu a môže trvať veľmi dlhé obdobie, kedy sa ten prepad vykompenzuje, alebo vyrovná.
To bol aj prípad japonských akcií, kde došlo k obrovskému výkyvu a niekoľko desiatok rokov trvalo, kým sa japonské akcie dostali na pôvodné úrovne. Toto sa vždy môže stať, to riziko tu vždy je. Akýkoľvek vývoj za posledných vyše 100 rokov odkedy akciové trhy fungujú, vždy akciové trhy negatívne výkyvy a prepady vyrovnali a opätovne zarobili.
Samozrejme, treba byť opatrný, ako som spomínal v tých prípadoch, kedy sa klientovi končí jeho investičný horizont, aby veľký prepad nenastal práve tesne predtým, ako tie peniaze chce použiť. Výkyvy na trhu sú bežná súčasť života či sú veľké, alebo sú malé. Naozaj závisí od toho, kto má aký strach z rizika. Ako k peniazom pristupuje či ich potrebuje v krátkej dobe, alebo má ešte ďalších 5, 10, možno 20 rokov pred sebou. Podľa toho k tým výkyvom treba pristupovať a netreba sa zbytočne plašiť. Určite netreba panikáriť. V panike človek robí najhoršie rozhodnutia.
P: Povedzme, že mám klienta, ktorý je tak konzervatívny, že by najradšej svoje peniaze držal pod matracom. Ako by si ho presvedčil, že investovanie je lepšia voľba?
M: Nie som si istý, či som dobrý v presviedčaní, ale argumentom pre takého človeka by určite bolo, že pod matracom mu tie peniaze bude znehodnocovať inflácia a vzhľadom na to, že sme si naozaj v nedávnej minulosti zažili vysokú infláciu, ktorá tu nebola desiatky rokov taká vysoká, tak si myslím, že každý cíti pri svojich dennodenných potrebách a nákupoch, ako tie ceny, dalo by sa povedať až skokovo narástli. Takže vysvetliť niekomu, kto by to chcel držať pod matracom to, že inflácia ho pripravuje vlastne o hodnotu tých peňazí by asi nebol problém.
Pokiaľ hovoríme o tom, že je to naozaj konzervatívny typ človeka, ktorý sa naozaj bojí, že by prišiel čo i len o jedno euro z toho, čo do toho vloží aj keď iba krátkodobo, tak sú tu naozaj veľmi konzervatívne typy produktov.
Keď už by sme začali so sporením v banke termínovaným vkladom, kde úrokové sadzby sa momentálne pohybujú okolo dvoch percent a očakáva sa, že inflácia je na Slovensku ešte cez dve percentá, tak už teraz termínovaný vklad s úrokom niekde okolo dva a pol percenta možno ešte neprekoná infláciu, ktorú dnes máme, ale výrazným spôsobom vie eliminovať negatívny dopad na hodnotu peňazí. Navyše pri termínovaných vkladoch je stále garancia vkladu. Pokiaľ ide o bankovú inštitúciu, sú vklady chránené garančným fondom až do výšky 100 000 eur. Je to naozaj bezriziková investícia, dalo by sa povedať.
Pokiaľ to nie je až tak veľmi konzervatívny klient, ktorý by chcel investovať týmto spôsobom, tak už môžeme hovoriť o investíciách do podielových fondov zameraných na dlhopisové investície. Dlhopisy sú najkonzervatívnejšie a relatívne najstabilnejšie vzhľadom na nárasty úrokových sadzieb na všetkých trhoch. Dlhopisový fond už dnes vie zarobiť relatívne zaujímavý výnos niekde na úrovni dve až tri percentá.
Aktuálne je tu nový trend, kedy centrálne banky postupne znižujú úrokové sadzby, pretože úrokové sadzby boli vysoké práve kvôli tomu, že bola veľmi vysoká inflácia. Centrálne banky sa snažili s infláciou bojovať tým, že zdraželi peniaze, aby obmedzili objem peňazí v obehu. Inflácia sa vracia na tú úroveň, kde ich centrálna banka chce vidieť a ktorá sa považuje za zdravú.
Keďže peniaze sú drahé, dochádza k tlmeniu ekonomickej aktivity a centrálne banky znižujú úrokové sadzby, aby podporili ekonomické aktivity. Pri klesaní úrokových sadzieb dochádza pri dlhopisových investíciách k pozitívnemu preceneniu, čiže keď úrokové sadzby klesajú, tak hodnota dlhopisu rastie, keď sa prerátava na trhovú hodnotu, čo opäť mierne prispieva k vyššiemu výnosu z dlhopisových investícií. Toto by mohla byť moja rada alebo vysvetlenie pre človeka, ktorý sa naozaj investícií bojí.
P: Ak by si mal dať jednu radu niekomu, kto nikdy predtým neinvestoval, aká by bola?
M: Ako som spomínal, pri investovaní je dôležitý čas a pravidelnosť. Takže pokiaľ by niekto chcel začať s investovaním, tak základná rada by bola pravidelne a dlhodobo.
P: Na záver, aká je tvoja osobná investičná filozofia? Čo Ťa motivuje k investovaniu a aké sú tvoje dlhodobé ciele v investovaní?
M: V podstate mám v investovaní dve hlavné motivácie. Prvá je, že ak sa dožijem dôchodku, tak na tom dôchodku budem potrebovať z niečoho žiť. Keď sa zamestnanec preklopí zo zamestnaneckého pomeru do dôchodku, dochádza tam k výraznému prepadu pravidelného príjmu. Navyše, je demografia u nás aká je. Takže neverím tomu, že dôchodok, ktorý by mi vyšiel z prvého piliera ako štátny dôchodok mi bude stačiť na to, aby som dokázal normálnym spôsobom prežiť. Takže 1. motivácia je snaha nejakým spôsobom zabezpečiť svoju budúcnosť v dôchodkovom veku, kedy mi vypadne príjem z platu.
Druhá motivácia na investovanie je, že mám deti. Takže už od ich relatívne útleho veku som sa snažil hľadať nejaký produkt, aby som deťom nejakým spôsobom sporil tak, ako sa to zvyklo robiť aj kedysi v starých časoch. Prechádzal som rôznymi štádiami a začínal som konzervatívnymi produktmi, čo bolo životné poistenie, stavebné sporenie a postupne som sa prepracoval k tomu, že som investoval skôr do podielových fondov a do typov investícií, ktoré majú potenciál prinášať vyšší výnos.
Keďže môj investičný horizont v prípade detí presahoval 20 rokov plus mínus od narodenia do nejakej dospelosti, prípadne, ak by išli študovať na vysokú školu, tak sa bavíme o horizonte 25 rokov, čo je dosť dlhý horizont na to, aby človek vyhľadával investície nie tak konzervatívneho typu, ale skôr typu akciového a podobne. Takže toto sú moje hlavné motívy. Nakoľko môj časový horizont ďaleko presahoval 30 rokov, tak som išiel skôr, dalo by sa to nazvať agresívnejšou cestou. Teda rizikovejšími typmi investícií.
/WustenrotSlovensko
/wuestenrotslovensko