Dnešní rodičia majú skúsenosť so získavaním vlastnej nehnuteľnosti. Preto deťom sporia, hovorí člen predstavenstiev Wüstenrot stavebnej sporiteľne a Wüstenrot poisťovne
Pôsobil v Taliansku, Luxembursku, Rakúsku, Bulharsku, Českej republike a podľa jeho slov každá krajina ma vo finančnom sektore iné špecifiká. „Napríklad slovenským je podpora zo strany štátu stavebnému sporeniu. Čo zďaleka nie je všade na svete,“ hovorí Marian Hrotka, CEO Wüstenrot Slovensko
Vo finančnom sektore sa pohybujete roky. Pôsobili ste v Taliansku, Rakúsku, Luxembursku, Bulharsku, Českej republike … . V čom sa tieto krajiny líšia v porovnaní so Slovenskom?
Každý trh ja odlišný a finančný sektor vychádza z úplne iných historických skúseností. Inak sa vyvíjal v socialistických krajinách, inak v západnej Európe. A aj medzi stredoeurópskymi krajinami cítiť rozdiely. Dnes sa tie rozdiely, nároky a očakávania celkom približujú, čo kladie samozrejme na banky a poisťovne iné nároky. Napríklad špecifikom Slovenska je štátna podpora stavebného sporenia. Čo nie je všade na svete bežné.
Áno, v minulosti bolo stavebné sporenie výrazne podporované štátom, dnes sú podmienky iné, nestráca sa toto špecifikum?
Svojho času štát videl v podpore stavebného sporenia najlepší možný nástroj na riešenie problematiky bývania. V princípe to bolo veľmi správne uvažovanie. Štát začal podporovať a stále podporuje stavebné sporenie cez štátnu prémiu. Občan si sporí alebo sporí svojim deťom. Tie výnosy sú zaujímavé a má nehnuteľnosť dostupnejšiu. Zodpovednosť sa zo štátu presunula na budúceho majiteľa, ale štát mu dával motiváciu a podporoval jeho sporenie. Tento princíp je aj dnes veľmi zmysluplný a predovšetkým zrozumiteľný. A ten záujem na trhu to podčiarkuje.
Dá sa však porovnať vtedajšia a dnešná štátna podpora stavebnému sporeniu?.
Deväťdesiate roky boli úplne iné. Iná situácia na realitnom trhu, iná kúpyschopnosť obyvateľstva a tak ďalej. Ak hovoríme priamo o stavebnom sporení nič sa nezmenilo na tom, že ide o veľmi zmysluplný produkt. Ak dnes napríklad mladý človek ide kupovať nehnuteľnosť a rodičia mu sporili, má omnoho jednoduchšiu situáciu. A jeho deti, ak im bude šetriť, budú mať rovnako lepšiu situáciu ako tí, ktorí úspory mať nebudú. Svet sa môže meniť, ale neverím, že príde obdobie, kedy úspory budú na obtiaž.
Ale ak štát určuje podmienky a výhody sporenia, zrejem veľký priestor na konkurencie nie je.
Štát určuje napríklad výšku štátnej prémie. Tá je dnes na úrovni 2,5 percenta z ročného vkladu. Samozrejme, štát určuje konkrétne podmienky za akých možno využiť štátnu prémiu a ďalšie pravidlá. To nám nijak nebráni staviť na tento produkt a zvyšovať jeho atraktivitu. U nás sme napríklad inovovali stavebné sporenie, spravili z neho prémiové sporenie. Teda okrem štátnej prémie dávame W-prémiu, ktorá môže za ideálnych podmienok predstavovať 4,2 % z ročného vkladu. A klient ju má garantovanú každoročne – počas celej doby sporenia. Takéto nastavenie zhodnocovania nie je štandardom na trhu.
Štát určuje konkrétne podmienky za akých možno využiť štátnu prémiu a ďalšie pravidlá. To nám však nijak nebráni staviť na tento produkt a zvyšovať jeho atraktivitu. — Marian Hrotka
Kto je dnes takým klasickým sporiteľom, došlo k nejakej zmene?
Nemyslím si, že stavebné sporenie zažilo nejaký vekový otras alebo revolúciu. Je to stabilný, štandardný, overený spôsob zhodnocovania financií. Podporovaný štátom a podporovaný aj sporiteľnou. Zmysel sporenia je dnes evidentný aj keď sa pozrieme na čísla za posledné tri roky. Dlhodobo cítiť rastúci trend u detí, respektíve u rodičov, ktorí šetria ich deťom. Má to svoju logiku, dnešní rodičia už majú za sebou skúsenosť so získavaním vlastnej nehnuteľnosti a teda uvedomujú si význam vstupných úspor.
Na druhej strane pochybujem, že máte veľa klientov, ktorí si našetrili na celú nehnuteľnosť.
Samozrejme záleží od nehnuteľnosti. No v zásade máte pravdu. Ak opäť zovšeobecníme, veľký zmysel našim klientom dáva kombinácia stavebného sporenia s naším medziúverom či stavebným úverom. Tým, že sme s klientom v kontakte prostredníctvom stavebného sporenia, vieme ponúknuť dobré úverové riešenie. Napríklad s garantovanou sadzbou a mesačnou splátkou až 20 rokov. Čo v žiadnom prípade na trhu nie je bežné. Treba však upozorniť na jeden častým omyl. Veľa klientov si myslí, že musia roky sporiť aby získali úver zo stavebného sporenia. To nie je pravda. Klienti majú možnosť požiadať aj o okamžitý medziúver bez potreby sporenia, čo je v praxi častejšie. Teda môže sporiť pre seba alebo pre svoje deti. No či si potom uver u nás zoberie, alebo ho bude čerpať pred dovŕšením sporiacej doby, je len na rozhodnutí klienta.
Aké nehnuteľnosti sa dnes kupujú zo stavebného sporenia?
Najčastejšie je to kúpa bytu, domu alebo refinancovanie v minulosti poskytnutého úveru. No veľmi záleží na nastavení produktu, k čomu je najvhodnejší. Čo je zaujímavé, aj stavebné sporenie je viac zelené. Naši klienti napríklad môžu využiť svoje stavebné sporenie na kúpu napríklad solárnych kolektorov na ohrev vody alebo na vykurovanie, na zaobstaranie tepelného čerpadla, na využívanie vodnej energie či na zateplenie. Čo samozrejme prišlo v poslednom období a v tých deväťdesiatych rokoch takáto potreba nebola na trhu.
Kto je Marian Hrotka:
Je absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde študoval poistnú matematiku a získal doktorát zo štatistiky. Má skúsenosti s produktovými inováciami, start-up projektmi, budovaním tímov a rozvíjaním obchodných vzťahov na Slovensku a v zahraničí. V súčasnosti pôsobí ako CEO Wüstenrot Slovensko.